Ján Lukács
Život nie je vianočka
Pri pohľade okolo seba mám akosi stále viac pocit, že ľudia si predstavujú život ako vianočku. Vyberáme hrozienka a tvárime sa, že nám je jedno kto bude jesť ten zvyšok.
Večne nespokojný. Častejšie hľadajúci, ako nachádzajúci. Zoznam autorových rubrík: Mojim okom, Pohľad za plot, Súkromné
Pri pohľade okolo seba mám akosi stále viac pocit, že ľudia si predstavujú život ako vianočku. Vyberáme hrozienka a tvárime sa, že nám je jedno kto bude jesť ten zvyšok.
Sedeli pri vedľajšom stole. Ona a on. Najskôr to vyzeralo, že budú preberať univerzálne a neutrálne témy o rodine, počasí a tak. Veď to poznáte. Až v jednej chvíli on siahol do vrecka a vytiahol malý balíček úhľadne zabalený do zelenkavého papiera. Také malé prekvapenie, ktoré ale akosi bolo medzi nimi očakávané. Už len preto, že ona zo svojej tašky vytiahla tiež darček a odovzdala ho zase jemu.
Už minule som kritizoval jednu reklamu a mal som pocit, že na dlhšiu dobu mám vystarané. Bohužiaľ som sa mýlil. Dve, ktoré ma bombardujú v poslednej dobe, sú ešte väčšia nechutnosť.
Fašizmus. Slovo ktoré málokoho ponechá chladným. V posledných pár dňoch skloňované v rôznych pádoch a z rôznych dôvodov. Prešlo 60 rokov od poslednej vojny, ktorá nás priamo a zničujúco zasiahla, prežili sme 40 rokov komunizmu a fašizmus, ktorý by sme väčšina radi videli už len v historických knihách sa opäť hlási o slovo.
O Američanoch sa hovorí, že sú strašne preafektovaní, pokryteckí a na každého sa iba tvária, že je ich kamoš. My Slováci sme údajne naopak prívetiví, priateľskí, pohostinní a nenecháme svojich blížnych nikdy v núdzi. Sme skrátka úprimní. Kresťania - katolíci v podobe deklarovanej v cenze. Tieto národné charakteristiky sú veľmi obľúbené v diskusiách, na rôznych medzinárodných stretnutiach, po treťom pive si už dokážeme nahlas vykričať všeličo.
Ak chce človek zaujať nemusí byť ani veľmi kreatívny. Stačí kritizovať američanov, alebo si kydnúť na Busha. Prekvapivo nejde len o médiá, ale s podobným neduhom sa človek stretne aj na divadelných doskách, kde rozpačito a násilne pôsobili narážky v jednom predstavení na Divadelnej Nitre. Čo ale v prípade, keď mám pocit, že si to naozaj zaslúžia?
Stretávame sa s tým denne. Politici vyťahujú jeden na druhého minulosť v ŠTB, kto koho udával a kto o tom vôbec nič nevie a dostal sa do spisov úplnou náhodou. A zrazu ma ide niekto presviedčať, že donášať je báječná vec.